Menu

Rezidence Bora Debnárová a Ondřej Liptovský (3.-5.3.20201)

Středa 3.3. / 9:00 / Rezidence

YU (Perie)

Divadlo skonštruovaného vzrušenia
Hrajú: Bora Debnárová, Ondrej Lipovský

Anotácia:
Čas na návrat k znakom vyrytým do kostí, kamenných stien, pyramíd a chrámov.
Dve postavy, snáď sú na začiatku, snáď na konci. Možno je to muž a žena, možno len dve bábky ďaleko na svojom zabudnutom ostrove.
Postavy nie sú individuálne ani jednoznačné. Sú ako zošité a zostavené z rôznych častí, zo zvyškov, zo snov, z vášní. Každú chvíľu sa rozpadajú a premieňajú. V tomto pohybe smerujú neodvratne k svojmu konečnému tvaru. Demonštrácia nemožnosti sprítomniť čokoľvek z histórie pomocou rozprávania príbehu. Pamäť je ako kartotéka s fotografickými snímkami, nie je v nej žiadny dej, akcie ani konflikt.
Téma projektu vychádza z najstaršej podoby čínskych znakov. Znaky majú sugestívnu moc, odpútavajú sa od pôvodného významu, prihovárajú vlastnou obrazivosťou. Človek nemôže byť stále silný, nemôže byť stále múdry alebo šťastný. "Dao" (道) nám hovorí, že všetko je naopak. Pozeraj sa na odvrátenú stranu, pozoruj sa zvnútra. Thansky básnik Dumu napísal: "Ten, kto vydrží poníženie, je pravý človek."
Kto je to človek? Ja – ty – on. Ja (我) ten, kto drží zbraň, kto má nárok privlastniť si. Ty (你) ten, kto je nebezpečné blízko, kto ma ohrozuje, na teba si treba dávať pozor. On (他) niekto ďaleko, kto ma neohrozuje a preto nezaujíma. Keď sa pozrieme na čínsky znak "človek" (人), novodobá interpretácia hovorí o "kráčajúcej postave", ale keď sa pozrieme, ako vyzeral tento znak vo svojej najstaršej podobe dochované na veštebných kostiach, skutočne by to mohol byť ten , kto znáša poníženie: vidíme zhrbenú postavu z profilu, ktorá má zvesené ruky. Xiang Yu nebol obyčajný človek ( 人), bol to kráľ (王). Etymológia čínskeho znaku kráľ (王) nie je jednoznačná.
Súčasná teória hovorí o troch úrovniach existencie, symbolizuje tromi vodorovnými čiarami nad sebou (zem – svet – nebo), kráľ potom predstavuje zvislú čiaru, spojnicu medzi nimi. Ale staršia podoba znaku pripomína obriu sekeru- snáď vojnovú, snáď popravčiu. Kráľ ako indivíduum vystupňovania na maximum (ja = kopije, kráľ = sekera, v oboch prípadoch zbraň). Takto vystupňované indivíduum sa stáva objektívne, stáva sa mierou veci. Miera veci zase odráža človeka. Paradox kráľa.
Môže znak reči ako meniaci jav vnímania hodnôt vytvoriť umelecké dielo, ktoré nie je určené pre tradičný spôsob prijatia, neplní však menej funkciu umeleckého diela.
Proste len existuje, bez toho, aby vysvetľoval. Dielo, ktoré nemá formu, estetické hodnoty, dokonalosť. Dielo nemožné, ktoré nič neoznamuje, nič neodráža, neodvoláva sa na realitu, autora, diváka. Dielo, ktoré uniká interpretácií. Nie je určené ani spojené s miestom. Je ako život sám, prechodné, prchavé, v stálom pohybe. Nerobí nič, len existuje, len táto existencia zasadzuje okolitú realitu do ireálnéj = umeleckej existencie.
Divadlo, ktoré môže byť videné, stratí večnosť udivenia.

Predstavenie sa nachádza v štádiu work in progress.

Podporovatelia:
Network "Nová Sieť", Česká republika
Mestské divadlo Varnsdorf, Česká republika
Divadlo Muma, Hangzhou, Čína